Mária Tluščáková
Spomienka na Tomáška
Veselý a zároveň smutný október. Veselý lebo sa narodil Tomáš, smutný lebo ochorel Tomáš. Príbeh môjho synovca, ktorému diagnostikovali zhubný nádor na malom mozgu v jeho 15-rokoch. Bol to veselý, vždy usmiatý chalan, ktorý mal rád život, pohyb a spoločnosť. Bol sčítaný a múdry, dobre sa učil . Mal veľa priateľov, bez ktorých nedokázal žiť. Tomáš mal staršieho brata Dominika a o dvanásť rokov mladšiu sestričku Frederiku. Práve ona mala len tri rôčky, keď Tomáško ochorel a nechápala, čo sa vlastne stalo, prečo mamka neustále plače a kedy príde naspäť domov k nej. Nikdy nato nezabudnem, keď som bola pri nej a pozerala si fotky mamky i ocka smutnými očkami a pýtala sa ma, prečo vlastne moja mamka toľko plače a kedy sa vráti domov aj Tomáško ? Ja viem, že má choré očká ale mňa nepustia k nemu, keď prideme do nemocnice. Takto sa trápilo toto malinké dievčatko a nechápalo, čo sa vlastne stalo. Tomáško ju veľmi ľúbil a naopak jemu bolo smutno za ňou v nemocnici, neustále jej kupoval darčeky a posielal domov, aby bola veselá. Mal ju veľmi, veľmi rád.